Rudá

Cca 2001, volali sme ho Miko, chodil do Bažiny – strašná diera v Prievidzi, nechápem, čo som tam robila. A každý týždeň! Čo je dnes? Do boha, štvrtok, ešte deň a ideme, heh. To boli časy. MSL na stenách, AD v Bojniciach, a ešte aj Bondy. Čítala si Deník dívky která hledá Egona Bondyho? Nie, nečítala. Tu máš, je to fasa (vtedy šiel slang inak, už si nepamätám, ako som sa vyjadrovala, predpokladám, že omnoho hrubšie:)) ). Sesternica mala izbu plnú kníh, bývala o barák vedľa, Básnické zbierky I, II, III. Že jó, toto sa mi ľúbi, čo je to zač (so všetkou úctou)? Bol to Bondy. V čase, keď prednášal na UK v Ba, som ešte ani nevedela, čia som, nemohla som načerpať a face-to-face vycítiť silu jeho slov a myšlienok. Škoda, nevadí.

Plastic people of the Universe. Vlastne som ich nikdy extra nepočúvala, len v starom Rock&Pope bol s nimi skvelý rozhovor. Nezabudnem na vetu v duchu: pred '89 mal underground zmysel, dnes už o niečom takom nemôže byť reč, nemôžete vytrhávať veci z kontextu, a tým kontextom je spoločnosť a prežívanie v nej. Každopádne, malo to silu. Aj ten časák mal silu, tiež už je v prdeli.
Ale michal nanoru ruloval!!!:)

Wedding band: socpop inak. Ó šaty, na nanananan nana. Dáááme si šaty, čo zachvíľu výjdu z módy. Dáme zamat, sugestívnu červenú a pár skladieb.

Ako to vyzeralo pred '89, si nepamätám. Len viem, že som sa nechcela s nikým hrať. Moja formička!:)).


Plastici i Bondy sledovali svoj cieľ, Wedding band ako zábavná recesia. Plus alternatíva ako pojem. Preto táto relácia, aj keď... na poslednú chvíľu:).